Hmm...ono to má membránu. Prišlo, je tam. Vie o nás všetko. Nie všetko musí prezradiť. Nepatríme tomu. Ani ono nikomu. Je zložené zo spomienok, emócií, formované architektúrou. Barbora si prizvala Luciu, aby ono spolu našli. Možno to tam je, ale možno je to inde. Možno to je Genius, možno tulák, možno je to to, čo patrí tomu miestu alebo mestu.
Zrazu sa pohyby tela priamo pred vašimi očami menia na akúsi virtuálnu neurónovú sieť pamäte, na podobenstvo zmyslu, imaginácie a funkcie ukladania mysle do hmoty. Na niečo bežne neviditeľné, na niečo, čo je v nás bytostne a hlboko ukryté.